Pozrite si fotografie z tábora v genofondovom sade na Súši pri Starej Turej.

Po minuloročnom úspešnom prvom ročníku nášho splavu nikto z členov Pre Prírodu nepochyboval o tom, že spojiť naše tradičné aktivity so splavovaním Váhu bol skvelý nápad. A tak sme sa vo štvrtok 3. augusta 2017 opäť vybrali k brehom našej najdlhšej rieky. Tohtoročná trasa bola síce kratšia, o to bohatší bol však pracovný aj sprievodný program. Počas štyroch nádherných dní a troch nocí sme stihli splaviť úsek od Trenčína po Piešťany, pohrabať Beckovské skalice a Vtáčí ostrov, či navštíviť nočný hrad Beckov. A ako to celé dopadlo sa dočítate v nasledujúcom článku…

Deň prvý – Od Trenčína až po Beckov

            Ako som už spomenul v úvode, tohtoročnú trasu splavu sme sa rozhodli trochu skrátiť a stretli sme sa teda vo štvrtok ráno v Parku pri Váhu v Zamarovciach, kde sme minulý rok strávili prvú noc. Od deviatej hodiny postupne prichádzali známe ale aj nové tváre. Najostrieľanejšími vodákmi boli opäť manželia Miklánkovci. K Adriane okrem syna Šimona pribudla aj najmladšia účastníčka Terezka. A objavil sa aj Braňo Chrenka, celebrita zo ženského magazínu Mňau :). Postupne sa nás nazbieralo viac ako 20 a po krátkych organizačných pokynoch od Maťa sme sa pustili do prvej pracovnej činnosti. Tou bolo polievanie mladých ovocných stromčekov v oplôtku pre kone a vegetačnej strechy na prístrešku. Niektorí účastníci sa zas chopili vidiel a pohrabali malú pokosenú plôšku. Oproti hrabaniu, ktoré nás čakalo v nasledujúcich dňoch to však bola iba malá rozcvička. Ani sme sa nenazdali a nadišiel čas obeda. O naše bruchá pred prvou plavbou sa postarala Katka Rajcová so šošovicovou polievkou.

            Po výdatnom obede sme sa presunuli pár kilometrov dole prúdom, zatiaľ však len pešo a autami, keďže Váh je v tomto úseku bohužiaľ zregulovaný haťami. K vode sme sa teda vybrali až pod novovznikajúcou malou vodnou elektrárňou, kde sme si pripomenuli iniciatívu Za živé rieky. Po nafúknutí lodí dostali nováčikovia cenné rady od skúseného vodáka Vlada. Medzičasom sme ešte poskytli rozhovory Dominike Kusej z RTVS, ktorá prišla nakrútiť reportáž o splave a potom sme sa konečne vydali na vodu!

            Mám pocit, že oproti minulému roku nám splavovanie od začiatku išlo omnoho lepšie. Po úvodných kilometroch sme sa kvôli horúčavám po prvýkrát zastavili doplniť tekutiny. A nebolo to nikde inde ako v krčme v Opatovciach, ktorá sa nachádza hneď za hrádzou. Po krátkom oddychu nabrali naše lode opäť smer Beckov. Zradný úsek pod Bierovským mostom sa nám tentoraz podarilo prekonať bez väčších problémov a to aj napriek tomu, že môj a Honzov čln postupne začal trpieť nedostatkom vzduchu a vyslúžil si preto prezývku Safalátka. Po pár hodinách pohodového pádlovania (hoci na Safalátke to bolo stále utopenie) sme sa dostali do Beckova, kde sme na neďalekom poli rozbalili základný tábor. Počasie nás chvíľami strašilo prehánkami, no nakoniec sa ukázala nádherná gýčová dúha nad hradom a všetko bolo v poriadku. Dlho do noci sme potom sedeli pri ohni a ako to už býva zvykom, diskutovali sme a popíjali…

Deň druhý – Práca, exkurzia aj zábava v Beckove

            V piatok sme sa zobudili do horúceho a slnečného dňa, ktoré našťastie prerušovala občasná oblačnosť. Maťa sme sa do ôsmej hodiny nedočkali a tak sme po raňajkách vyrazili pešo s vidlami v rukách na Beckovské skalice. Vilko Maslo pre nás pripravil veľa roboty, ktorá spočívala v odstraňovaní náletových drevín v zaujímavej lesostepnej časti rezervácie. Počas práce nás opäť vyspovedala Dominika Kusá do reportáže o extrémne vzácnom žltáčikovi zanoväťovom, ktorý sa snáď ešte na tejto lokalite vyskytuje aj keď sa nám ho nepodarilo nájsť. O obed sa aj v piatok postarala Katka, skvelá zeleninová polievka zasýtila naozaj každého. Následne sme dokončili odpratávanie konárov a presunuli sme sa na neďalekú lúku, ktorú nám pokosil Vlado Mertan a našou úlohou bolo ako inak pohrabať ju. Vzhľadom na veľký počet ľudí nám to šlo veľmi rýchlo a tak sme sa pred nabitým poobedným a večerným programom ešte stihli vrátiť do tábora okúpať a najesť.

            Druhá časť dňa sa už neniesla v pracovnom štýle ale na rad prišiel sprievodný program. Po prestávke sme sa presunuli späť na Skalice, kde nás už pri svojej štýlovej škodovke čakal Ľubomír Víťaz. Tento uznávaný odborník na motýle “nebiológom” odborne ale pritom pútavo a zrozumiteľne porozprával o zaujímavom živote modráčikov viazaných na mravce či spomínanom žltáčikovi. Takéto zanietenie pre vec a skvelý výklad som zažil naposledy s Erikom Balážom v Tichej doline. Po príchode do dediny sme si v parku pod hradom dali večeru a stretli sme sa so známym miestnym cestovateľom Petrom “Beckom” Ondrejovičom. Ten nezostal svojej povahe nič dlžný a pripravil pre nás atrakciu v podobe lanovky medzi stromami. Potom sme sa už presunuli do blízkeho kultúrneho domu, kde nám viac ako dve hodiny premietal fotografie zo svojich ciest do Venezuely. Do opäť veľmi pútavého rozprávania sa zapájal aj ďalší cestovateľ, vedúci Katedry ekológie UK Tomáš Derka, ktorý s nami absolvoval aj prvý deň splavu. Pred jedenástou hodinou sme museli premietanie ukončiť, keďže sa už blížil ďalší bod programu – prehliadka hradu Beckov. Nočná atmosféra na hrade bola úžasná, no musím sa priznať, že hraný program ma až príliš nezaujal. Viacerí sme sa zhodli, že bol na úrovni humoru stužkových slávností, zachránila ho však aspoň ohňová šou na konci. Unavení sme sa po polnoci vybrali pešo do tábora, kde pre nás Ljubo s jedinou zahraničnou účastníčkou – taliankou Annou udržiavali oheň. No a skutočne neskorá večera v podobe špekáčikov pred ďalším náročným dňom každému prišla vhod…

Deň tretí – Z Beckova do Piešťan

V sobotu ráno sa opakoval scenár z predošlého dňa, teda slnečné a horúce počasie. Každý z nás sa už preto nesmierne tešil späť na vodu. Po raňajkách sme teda zbalili tábor, dofúkali lode a vyrazili späť k brehom Váhu. Pokojným tempom s občasnými prestávkami sme sa postupne posúvali dole prúdom. Prekvapilo nás, že sme cestou stretli niekoľko ďalších posádok, čo sa nám minulý rok nestalo. Chýbajúci adrenalín na kľudnej rieke si niektorí z nás doplnili na trochu nebezpečne vyzerajúcej hojdačke nad hladinou. S blížiacimi sa Piešťanmi a slabnúcim prúdom na oboch brehoch pribúdalo množstvo rybárov a rekreantov. Radosť z nás mali najmä deti, ktoré nám kývali a povzbudzovali nás. Každý z nás si vydýchol, keď sme pred sebou konečne zbadali kolonádový most, od ktorého nás čakala už len krátka, no fyzicky aj psychicky náročná plavba do Lodenice. Rovnako ako minulý rok v nej prebiehal triatlonový pretek, ktorý nám trochu skomplikoval logistiku. Lode sme teda pomedzi bežcov a divákov presunuli pred pivovar ŽiWell, v ktorom nás už čakalo vytúžené jedlo a samozrejme pivo.

Pôvodne zamýšľanú poobednú návštevu ornitologickej výstavy sme nakoniec kvôli únave a vzdialenosti zrušili a dvojhodinové voľno väčšina účastníkov využila na prechádzku za kultúrou. Ostatní sme dali prednosť odpočinku v tieni stromov pred pivovarom. S blížiacim sa koncom dňa nás opustila značná časť zúčastnených, takže na romantickú gýčovú plavbu pri západe slnka sme vyrazili iba s polovičným počtom lodí. Poslednú noc sme strávili priamo na Vtáčom ostrove uprostred Sĺňavy, kde na nás mala do rána počkať posledná pracovná aktivita – hrabanie sena. Lenže situácia sa zmenila, keď nám v hlavách pri ohni skrsla zaujímavá myšlienka. A tak sme sa, vôbec prvýkrát v histórii Pre Prírody, pustili do nočného hrabania pri svite mesiaca. A bol to naozaj nevšedný zážitok, o ktorý prišiel len Honzo. Ten sa rozhodol ísť spať o niečo skôr a ráno sa zobudil obkolesený v kruhu zo sena, v ktorom boli zapichnuté vidly, takže o zážitok mal tiež postarané…

Deň štvrtý – Odchod domov

A to už sme sa dostali k poslednému dňu nášho splavu. Začal sa síce pekným gýčovým východom slnka, no počasie sa postupne pokazilo. Zostávajúci kúsok ostrova sme síce stihli dohrabať ešte bez dažďa, no pri balení tábora sa objavili prvé kvapky a späť na pevninu sme sa už vybrali v súvislom daždi. Nakoniec sa ale počasie trochu umúdrilo a lode sme balili už v relatívnom suchu. Ani zhoršené počasie však nepokazilo dojem zo skvele prežitých troch predošlých dní a okolo obeda sme sa všetci pobrali vlastnou cestou…

Päť živlov alebo poďakovanie na záver

Žiadna akcia nášho združenia by sa neuskutočnila bez zanietenia jeho členov, ktorí obetujú svoj voľný čas jej organizácií a inak tomu nebolo ani v prípade tohtoročného splavu. Rovnako ako minulý rok bol organizátorom za Správu CHKO Biele Karpaty a vedúcim suchozemského živlu Maťo Ďurček, ktorý zabezpečoval presun jedla, batohov a pracovných nástrojov po súši. Hlavnú úlohu na vode zas zabezpečoval druhý vedúci tábora, Ljubo Kudláček. Ja som bol Maťom poverený koordináciou pracovných činností a samozrejme fotografovaním. Vzhľadom na skúsenosti s nedostatkom vzduchu v člne z prvého dňa som sa zmocnil tretieho elementu. No a za pána ohňa sme nemohli vyhlásiť nikoho iného ako najmladšieho člena združenia, Andreja Pajgera, ktorý spolu s otcom tvoril Strážovskú posádku.
A čo piaty živel? Tým samozrejme nebol nik iný ako piešťanský pivovar ŽiWell, ktorý sa postaral o naše hladné a smädné telá po vylodení v Piešťanoch. A boli ním aj ďalší ľudia, ktorým rovnako patrí naše srdečné poďakovanie. Katke Rajcovej za prípravu skvelých obedov, Ľubovi Víťazovi za úžasný odborný výklad, Petrovi “Beckovi” Ondrejovičovi za pútavú prezentáciu jeho venezuelských výprav či Gymnáziu v Piešťanoch za zapožičanie člnov.
No a v neposlednom rade ďakujeme všetkým zúčastneným a dúfame, že sa uvidíme aj o rok! Dovtedy si ale môžete s nami užiť ďalšie jesenné a jarné aktivity, ktoré pre Vás určite pripravíme!

Ďalšie fotografie zo splavu  nájdete na FB Pre Prírodu
Reportáž RTVS o splave si môžete pozrieť tu
Reportáž o záchrane žltáčika si môžete pozrieť tu
Živý záznam z kamery na ostrove nájdete tu

Foto a text: Jakub Cíbik

Neviete komu darovať svoje 2 alebo 3 percentá z daní? Čo tak ich venovať o.z. Pre Prírodu?! Podporíte tak zmysluplné aktivity akými sú kosenie bielokarpatských lúk, žabie taxi, Prírodný park pri Váhu, Biojarmok v Trenčíne a mnohé ďalšie.

Tlačivá a pokyny si môžete stiahnuť tu: https://uloz.to/!B36UyEJs8PIt/2tlacivapokyny-zip